horor pekelnej linky
16. 7. 2008
Konečne sa začali prázdniny len počasie mi nejako neprialo. Ja a moja sestra sme navrhli kamarátkam jeden žúrový večer u nás doma. Boli sme hore dlho do noci a na strechu klepotali dažďové kvapky.Rozprávali sme sa o hororoch a samy sme sa strašili hlúpymi historkami ktoré možno ani nedávali význam, no i tak nás vystrašili. Okolo pol dvanástej sme sa rozhodli ísť spať. Myslím, že nielen ja som mala strach z tých čudných zvukov a nespala som. Hodinu na to čo sme išli spať zazvonil môj mobil, no bolo to zvláštne lebo zvonil úplne iným tónom. Keď som ho zdvihla videla som, že sa na mňa upierajú pohľady všetkých dievčat. Zľakla som sa. V telefóne bolo chvíľu počuť čudný smiech a potom hlasný výkrik. Bol to výkrik mojej mladšej sestry. Ako som sa zľakla hneď som to vypla a celú noc som nad tým rozmýšľala. Dievčatám som nepovedala čo som počula. O týždeň na to keď som bola v tábore mi zavolala mama, že moju sestru našli mŕtvu v posteli celú dobodanú nožom.Nechcela som tomu veriť. Keď nastal deň pohrebu celý deň pršalo ako v deň telefonátu. Počas pohrebu nad hrobom mojej nebohej sestry prebehovala akoby čierna osoba. V ten moment mi zazvonil mobil. Znovu to bolo to zvonenie.Keď som zdvihla v telefóne sa ozval detský hlas:,, Máš to čo si v živote chcela. Sama môžeš za jej smrť." Neviem ako to mám chápať ale dodnes si to vyčítam.
horor pekelnej linky
(anna maria kollarova, 26. 9. 2015 15:44)