Príbehy sa môžu začať rôzne, príbehy sa môžu začať hrozne. Ten náš sa ale začína v hrozne. Respektíve vo vinohradoch, aby som sa vyjadril správne. Jedného krásneho dňa, keď na nebi nebolo ani obláčika a široko-ďaleko nebolo počuť nič okrem vzdialeného odfukujúceho si vláčika, sa stalo niečo, čo sa občas stáva, keď si dvaja padnú až príliš do oka. Samozrejme nie doslova, to by sme ich museli ísť ratovať a vyberať, ale len tak, pekne prenesene. Láska Vám robí divy a niekedy sa kvôli nej ľudia prestávajú ovládať. A tak započneme túto poviedočku rovno počatím. To ste asi nečakali, mysleli ste možno, že si na to počatie ešte budete musieť počkať, ale keďže s hrdinom, v tomto prípade hrdinkou to treba zobrať pekne od začiatku, musíme sa vrátiť až k jednej veľkej láske medzi strapcami hrozna. A keďže začíname rovno od podlahy, prenesme sa na ňu teda i doslova. V nie veľmi príjemných podmienkach a na studených drevených parketách podkrovnej izbietky sa totiž naša hrdinka narodila. Prvé, čo uvidela, keď otvorila oči, bola veľká šedočierna vrana, ktorá si ju skúmavým pohľadom premeriavala. Už tomu tak býva, že život sa začína krikom, ktorým sa ohlasujeme na svet. Nie je tomu tak náhodou. V našej púti svetom a časom nás ho totiž ešte veľa čaká. Kričať budeme my, kričané bude na nás, občas až tak že sa prikrčíme, kričať na nás budú pred kríkmi a možno že i na krikete. Hlavné je však jedno. Vy by ste nekričali, keby ste o sebe zistili, že ste sa práve stali novým prírastkom do rodiny čarodejníkov? Prazvláštnych to ľudkov, majúcich v rodinnom erbe čierneho kocúra a vyjedajúcich na večeru žaby či slimáky. To sa už ocitáme na oslave 12. narodenín našej hrdinky. Pardon, ešte som Vám ju vlastne nepredstavil. Volá sa Aisling a za tucet svojich rôčkov si ešte nezvykla na krutú pravdu svojho života a tohto sveta. Je čarodejnica. Teda aspoň by mala byť. Zatiaľ sa podobným neblahým skúsenostiam so samotnou praxou vyhla a považovala svoju rodinu len za akýsi typ čudákov. Ako 12 ročnej slečne jej však už mali byť zverené isté tomu prislúchajúce povinnosti. S čarovaním je Vám to ako so všetkým. Z časti je to vrodený talent, ale musíte sa i veľa veľa učiť. A do toho sa práve Aisling chcelo zo všetkého najmenej. Niežeby nemala rada vedenie a poznatky, ale akýsi zmysel jej tak trochu unikal. Rodina vie ale pekelne naliehať a byť neraz i maximálne neodbytná A keď už narazí kosa na kameň a oheň je na streche, neostáva nič iné, ako nenápadne mlčky zdupkať z domu. Nuž a Aisling sa práve toto prihodilo. Jednej noci za hlbokej tmy opustila rodné hniezdo v dedinke Vlčie maky a vydala sa v ústrety novému životu. Takému, po akom od narodenia túžila. Životu normálneho a úplne obyčajného skromného dievčaťa s malými snami a tichučkými túžbami. Cesty života sú krivolaké, ale tie z Vlčích makov Vás zaručene dovedú len na jedno miesto. Volá sa Alchemilka a majú tam všetko, snáď okrem kúziel.
Po 6 rôčkoch vyrástla z Aisling milá a pohľadná mladá dáma. Za peniažky, čo nazbierala v službe, si mohla dovoliť neveľký, ale útulný domček, hneď na kraji dedinky a žiť si po svojom. Keďže bola veľmi usilovná a popri rôznych domácich prácach jej ostávalo ešte dosť veľa času, rozhodla sa, že si otvorí krajčírsku dielňu. Hotová idylka Vám to bola. Sledovať šikovnú Aisling pri práci bolo ako vidieť nádherný tanec. Raz sa vrtela s vareškou, inokedy zase s čerstvo vypratým obrúskom, ale zo všetkého najčastejšie mala v rukách ihlu a niť. Šila pre dievčatá a ženy z dediny a tak si zarábala na živobytie. Všetko krásne a pokojné sa ale raz asi musí skončiť a zrazu Vám niečo nečakane vrazí do života. V prípade Aisling to bolo doslova do dverí a nebol to nik iný ako najobávanejší člen rodiny z Vlčích makov - veľmi rázna a neodbytná teta Bethel. Prišla so správou, lebo po toľkých rokoch sa zväčša len tak náhodou nikam nechodí. Museli nasledovať slzičky a veľký žiaľ, lebo našej hrdinke sa na druhý svet odobrala milovaná a večne chápajúca babička. Gormlaith bola stará, ale veľmi zachovalá dáma, ktorá čarodejnicu na prvý pohľad vôbec nepripomínala. Pre Aisling bola vždy tým najobľúbenejším členom rodiny, ktorému sa bolo možné zdôveriť a posťažovať. Ba i vyplakať na ramene a to aj vtedy, keď sa všetci ostatní otáčali chrbtom. Babička Gormlaith mala pre svojskú povahu a názory svojej vnučky to najväčšie pochopenie, avšak s tým, že sa dobrovoľne a úplne vzdala študovania kúziel, sa nikdy nezmierila. Teta Aisling oznámila, čo bolo babičkiným posledným želaním a nemyslite si, že u čarodejníkov niečo také nepoznajú. Vo Vlčích makoch žijú len konzervatívnejšie rodiny. Gormliath si veľmi priala, aby po nej Aisling dostala jej starú metlu - dedičstvo, ktoré sa po generácie schovávalo a prenášalo z jedného člena rodiny na druhého. Aisling metličku prijala s veľkou vďakou a pokorou a ihneď ňou začala zametať svoj maličký príbytok. To najhoršie však pre ňu ešte len malo prísť. Babička Gormlaith pred smrťou povedala, že nenájde pokoja, pokým metla nesplní svoj účel. Bethel postavila svoju neter pred hotovú vec. Aisling sa bude musieť na metle naučiť lietať. A keby tak mohlo ostať len pri teórii. Bude sa musieť preháňať na metle medzi korunami stromov ako pravá, nefalšovaná čarodejnica. Lenže kto to kedy videl, krajčírku lietať. Možnože ešte vyletieť zo služby, ale horkýže na nebo. Ani omylom a ani za milión rokov. Pre vidiecke dievča je metla predsa iba na jeden účel. Na zametanie.
Typické. Keď práve riešite jednu životnú dilemu (a že je dosť dôležitým rozhodnutím, či sa stať alebo nestať čarodejnicou), sa Vám do cesty pripletú ešte aj ďalšie trampoty. Veru áno, pretože úskalím života sa niekedy dajú nazvať aj veci a udalosti, ktoré sú v podstate myslené dobre. Aby si Aisling trošku prilepšila, zvykla na bicykli rozvážať hotové šaty, ktoré dokončila rovno k objednávateľom. Myslím, že to bola nedeľa, keď v zákrute na cestičke nespozorovala mlynárskeho učňa Phineasa (bol nedeľniatko, takže mu tento deň mal nosiť šťastie) a nasledovala jedna z tých životných zrážok, na ktoré sa až do smrti nezabúda. Mladík mal plné ruky čerstvého pečiva, ktoré sa rozsypalo po celučičkom okolí a ledva sa dvíhal zo zeme. Aisling mala odreté kolienko, nakoľko z bicykla spadla. Pri pohľade na mladého chlapca však bolo jasné, že koleno nebolo to jediné, čo u Aisling nabralo červenkastú farbu. Do líc jej vstúpila nádherná červeň, keď len nesmelo a hanblivo pozrela Phineasovi do očí. Láska si nevyberá čas ani priestor a môže sa zrodiť na tých najkrivolakejších cestách a životných križovatkách. Od tej doby sa začalo pre mladú Aisling úplne nové obdobie. Do Alchemilky zavítala po dlhej zime jar a ju konečne miloval niekto, nemajúci ani len tušenia o tom, že je čarodejnica. Trávila s Phinom (ako ho skrátene začala prezývať) všetok svoj voľný čas a skoro stále naňho myslela. Dokonca i pri práci, keď šila. Niekedy až tak, že sa pozabudla a pichla ihlou namiesto do látky do svojho pršteka. Láska dokáže aj bolieť. Zavše jej pohľad ale padol i na metlu, ktorá bola postavená v kúte izbietky. Pomyslenie na nesplnený záväzok voči láskyplnej babičke jej nedal spávať. Ako sa mohla začať sústrediť na budúcnosť, ktorá ju možno čakala s Phinom, keď minulosť stále klopala na dvere. Keď aj na pár dní zabudla na svoj pôvod, prileteli na okno dotieravé havrany a zaťukali zobákmi na sklo, či sa okolo odkvapu vonku obtrela mačka, uprene hľadiaca Aisling do očí. Gormlaithino nesplnené očakávanie akoby viselo vo vzduchu spoločne s hojdajúcim sa pavúkom. Phineas bol chlapec do koča i do voza, ktorý sa nebál žiadnej práce na svete a robil čokoľvek, o čo ho pekne požiadali, aby pomohol všade tam, kde bolo treba. Aisling bola jeho prvá láska a preto bol ešte trochu neistý. Netešilo by ho teda, že sa zahľadel do čarodejnice, o akých v Alchemilke vedeli iba z rozprávania. Veru tomu už tak býva, že tajomstvá sú tu od toho, aby sa časom vyzrádzali a práve k tomu malo a asi aj muselo dôjsť. Nepokojná Aisling totiž jedného dňa vyliezla aj s metlou na strechu, držiac ju v zuboch, čo bolo nesmierne komické, aj keď inak by sa samozrejme nemohla vyšplhať hore. Až pri tomto neželanom dobrodružstve si Aisling uvedomila, že má strach z výšok. Napokon nasledoval strmý a veľmi nepekný pád z vlastného domčeka, keďže metla samozrejme nelietala a odretého toho už bolo oveľa viac, ako len jedno kolienko. Aisling bola presvedčená, že sa metla pri dopade na zem zlomila, ale z tej zázrakom nechýbal ani len maličký kúsok. Dievča nedokázalo zaháľať ani poranené a tak už po pár dňoch zvesela vešalo vonku prádlo na šnúry. Ani nevedno ako sa tu z ničoho nič zjavil Phineas a náhle na Aisling vyskočil spoza jej chrbta, aby ju prekvapil. Začala sa naháňačka medzi rozvešanou bielizňou, ktorá sa skončila až v popadaných bielych plachtách. Na nebi svietilo slnko a Aisling ktorá dopadla na zem spoločne s Phineasom v objatí, zrazu videla len holé šnúry a nebo. Jazýček sa akosi rozviazal a tak po prvý raz odkedy sa stretli, vyjavila Aisling svojmu priateľovi celú pravdu a oprášila tak rodinnú históriu, ktorá už mala ostať zabudnutá. Spomínal som, že sa Phin ničoho nebál, však? Po precitnutí z prekvapenia jej podal ruku a obaja vstali. Aisling potom nesmelo sklopila oči a zašeptala. Tá metla už nikdy lietať nebude. Vie, že to v skutočnosti ani nechcem. Ako sa mám učiť lietať … zodvihla zrak, aby sa Phinovi pozrela rovno do očí … keď ja už letím?
Phineas sa na pár dní odmlčal. Aisling bola presvedčená, že nenachádza slová kvôli tomu, čo sa o nej dozvedel, ale niekedy jazyk skôr zdrevenie od krásneho a nečakaného vyznania lásky. Asi po týždni, keď si Aisling práve uvarila čajík a usadila sa na priedomí, začula z diaľky hukot, čo bolo neklamným znakom toho, že sa blíži niečo veľké. Phineas nemusel po nápady chodiť ďaleko, takže si vypožičal (no v podstate tak trochu ukradol) kombajn, ktorý riadil a popritom si ešte aj pískal. Aisling spočiatku nechápala čo sa deje, ale netrvalo dlho a zistila, že jej priateľ má okrem láskavého srdca aj fantáziu, akú by mu mohli mnohí závidieť. Vysadla aj s metlou na strechu kombajnu a pohli sa smerom k poľu. Isteže, mohli by ste namietať, že lietanie sa nedá suplovať na stroji, ktorý nie je aspoň dostatočne vysoký, lenže lietať sa dá aj pri zemi a koľko razy je to vlastne aj bezpečnejšie. Aisling sa konečne viezla na metle, aj keď to prebiehalo úplne inak, ako si spočiatku predstavovala. Začínala sa žatva a tak kombajn poslušne vykonával svoju prácu, kým sa Aisling z jeho strechy dívala na nebo. Mala naozaj pocit, že letí. Pole nebolo dosť široké, ale oni nám aj napriek tomu zmizli z dohľadu až kdesi za horizontom. Ako je to možné? Veď predsa leteli a pri lietaní žiadne obmedzenia nejestvujú.
Je veľkým šťastím a požehnaním ak v živote nájdeme niekoho, koho tlkot srdca dokážeme naozaj začuť a zachytiť ho aj inak, ako len ušami. A ak ten človek sám nemá srdce z kameňa, musí to vidieť a zachytiť náš zvuk tiež, aby sme sa spolu mohli naladiť na rovnaké vlnenie. Budete to cítiť, budete to počuť, budete to vnímať všetkými vašimi zmyslami. Budete to jednoducho vedieť. Nie je totiž nič krajšie, ako keď sa dva tlkoty sŕdc spoja a začnú byť v rovnakom rytme. Aisling musel vyliezť až na strechu kombajnu a pozorovať žatvu, aby konečne pochopila to, čo jej doteraz nebolo jasné. Kým zapadalo slnko nad obilím, Aisling si uvedomila, že Phineasa očarovala aj bez toho, že by vedela kúzliť a tento pocit ju hrial ešte veľmi dlho na duši. Babička Gormlaith si vlastne len želala, aby sa jej vnučka v živote nebála a naučila lietať. Tento sen sa jej nakoniec splnil.